Ľudia nie sú chytrejší, než zvieratá, len odlišní, tvrdia experti

Podľa expertov na evolučnú biológiu z University of Adelaide žili ľudia tisíce rokov v sebaklame, že sú bystrejší, než zvyšok ríše zvierat, a to napriek pribúdajúcim dôkazom o opaku.

“Celé tisícročia všemožné druhy autorít – od náboženstva po významných učencov – opakovali ad nauseam rovnakú myšlienku, že ľudia sú výnimoční na základe toho, že sú najbystrejší  v živočíšnej ríši,” hovorí Dr. Arthur Saniotis, stážujúci výskumník z fakulty lekárskych vied  na tejto univerzite.

 

“Veda nám však hovorí, že zvieratá môžu mať kognitívne schopnosti, ktoré sú oproti tým ľudským dokonalejšie.”
Tvrdí, že viera, že ľudia majú nadradenú inteligenciu, sa datuje k poľnohospodárskej revolúcii zhruba pred 10000 rokmi, keď ľudia začali pestovať obilie a domestikovať zvieratá. Rozmach zažila s vývojom organizovaného náboženstva, ktoré nahliadalo na ľudské bytosti ako na korunu tvorstva.

 

(Někteří ptáci jsou stejně chytří jako lidoopi)

“Viera v nadradenosť ľudského rozumu sa hlboko zakorenila v ľudskej filozofii a vedách. Dokonca aj Aristoteles, pravdepodobne najvplyvnejší spomedzi mysliteľov, tvrdil, že ľudia sú nadradení ostatným živočíchom kvôli našej výnimočnej schopnosti logicky uvažovať,” hovorí Dr. Saniotis.

 

I keď už počas 19. storočia začali práva zvierat vstupovať do popredia záujmu, mašinéria priemyselnej revolúcie zahatala akýkoľvek pokrok vo vedomí o ostatných živočíchoch.

Profesor Maciej Henneberg, profesor antropologickej a komparatívnej anatómie zo School of Medical Sciences tvrdí, že zvieratá často oplývajú rôznymi schopnosťami, ktoré sú ľuďmi nesprávne pochopené.
“Fakt, že nás možno nechápu, zatiaľ čo my nechápeme ich, neznamená, že naše ‘inteligencie’ sú na inej úrovni, sú len rozličných druhov.  Keď sa s nami snaží komunikovať cudzinec používajúci nedokonalú, lámanú verziu nášho jazyka, náš dojem je ten, že nie je veľmi inteligentný. Avšak realita je celkom iná,” hovorí profesor Henneberg.

(Cítí se váš „mazlíček“ opuštěný a znuděný?)


“U zvierat sa vyskytujú rozličné druhy inteligencií, ktoré boli podceňované kvôli ľudskej fixácii na jazyk a technológie. Medzi nimi napríklad sociálna a kinestetická inteligencia. Niektoré cicavce, napr. gibony, dokážu vydávať pestrú paletu zvukov – cez 20 rozličných zvukov s jasne odlišnými významami, ktoré umožňujú týmto stromovým primátom komunikovať skrz porast tropického lesa.
Fakt, že nestavajú domy, je pre gibony irelevantný.

“Mnohé štvornožce zanechávajú vo svojom prostredí komplexné pachové stopy, a niektoré, ako napr. koaly, majú špeciálne prsné žľazy na značkovanie pachom. Ľudia so svojím obmedzeným čuchovým zmyslom nedokážu ani odhadnúť komplexnosť správ obsiahnutých v pachových stopách, ktoré môžu byť tak bohaté na informácie, ako vizuálny svet,” tvrdí.

Profesor Henneberg vraví, že domáci miláčikovia nám taktiež umožňujú blízky náhľad na duševné schopnosti cicavcov a vtákov. “Dokážu nám dokonca zdeliť svoje požiadavky a donútiť nás, aby sme robili veci, ktoré chcú. Svet zvierat je omnoho komplexnejší, než pripúšťame,” tvrdí.

Převzato z Phys.org

Advertisements