Neveselé svátky velikonoční – díl třetí: Krížová cesta veľkonočných jahniat

Veľkonočné jahňa je podľa Slovenského štatistického úradu najväčším slovenským vývozným artiklom z kategórie živých zvierat. Produkt, ktorý je základným kameňom prežívania celého ovčiarstva. Čo ale prežíva takýto „produkt“ od momentu svojho narodenia až po zaradenie medzi ingrediencie receptára pochúťok veľkonočného stola?

Príchod jahniat na svet je dokonalo naplánovaným procesom. Všetko musí prebehnúť tak aby v čase veľkonočných sviatkov mali žiadúcich 8 až 12 týždňov. Zjednodušene to vyzerá tak, že na jeseň je u oviec umelými hormónmi vyvolávaná ruja a následne sú pripúšťané k baranom či násilne oplodňované. A tak je všetko pripravené na januárové masívne pôrody malých jahniatok. Tak ako to poznáme z mliekarenskeho priemyslu, ihneď po narodení sú odobrané od svojich matiek a zatvorené do malých odstavných búdok, kŕmené tak akurát na prežitie bez možnosti aktívnejšieho pohybu, aby ich mäso ostalo mäkké a jemné. A keďže ovce pre svoje mláďatá samozrejme produkujú materské mlieko, vďaka tomuto veľkonočnému priemyslu máme vymoženosti ako marcovú bryndzu. Jahniatka sú držané v tmavých ovčínoch až kým nepríde čas, kedy sú nahnané do kamiónov a odvezené od svojich matiek, ktoré čaká ten istý proces oplodňovania a straty mláďaťa opäť až do doby, kedy bude jej telo úplne vyčerpané. Jahňatá nepoznajú prirodzený výbeh či zelenú trávu a slnečné svetlo vidia len pár minút počas nakladania na prepravu. Tie šťastnejšie končia na blízkom či vzdialenejšom bitúnku, ostatné čaká niekoľkohodinový prevoz k zahraničným obchodným partnerom. Čo sa týka slovenských jahniat, najobľúbenejšou destináciou je pre nich Taliansko, Grécko či Turecko. Aby toho nebolo málo, pre turecký trh je takmer nutnosťou tzv. halal porážka, rituálne zabitie, pri ktorom sú zvieratá podrezávané bez omráčenia a pri plnom vedomí a ponechané na vykrvácanie.

Diaľkové transporty živých zvierat sú problémom, na ktorý poukazujú viaceré organizácie na ochranu zvierat. V roku 2008 vydala Európska komisia spolu s Vedeckým výborom pre zdravie a pohodu zvierat „správu o dobrých životných podmienkach zvierat počas prepravy“. Podľa tejto správy majú spoločnosti zabezpečujúce prepravu živých zvierat vyberať čo najkratšie trasy, zabezpečiť vhodnú cirkuláciu vzduchu, primeranú teplotu a vlhkosť, zabezpečiť zvieratám dostatok priestoru, aby si mohli ľahnúť, udržiavať rovnováhu a normálnu telesnú teplotu, dodržiavať režim oddychu a napájania zvierat. Tieto požiadavky však nie sú zakomponované do súčasnej legislatívy EÚ a tak sú často porušované – volené trasy často nie sú najkratšie ale najlacnejšie, nedodržiavajú sa napájacie a oddychové body, ventilácie v prepravných kamiónoch sú často pokazené a zvieratá sú vystavené nadmernému stresu, nedostatku priestoru a vzduchu, striedaniu teplôt. Navyše po 8 hodinách transportu (bežný transport trvá niekedy až 72 hodín, čiže 3 dni) sa v tele vyplavuje adrenalín, ktorý vedie k ešte vyššej hladine stresu a vyčerpaniu organizmu, častokrát až smrti. Zvieratá, ktoré od vyčerpania nevládzu stáť sú často udupané ostatnými. Diaľkové transporty však nie sú zničujúce len pre zvieratá, sú tiež skvelým prostriedkom šírenia nákaz ako bola napríklad slintačka a krívačka dovezená z Veľkej Británie do Francúzska a Holandska.

Nemecká organizácia Animals´ Angels, ktorá sa zameriava na kampane proti diaľkovým transportom živých zvierat vydáva každoročne množstvo správ, foto a videodokumentácií zachytávajúcich zúfalstvo a utrpenie prepravovaných zvierat. Všetky sú dostupné na stránke www.animals-angels.com

Advertisements